Laserový stroj

Toto je rezonátor. Tu vyvíja stroj laserové svetlo. To si môžete predstaviť tak, že jednu stranu jednej niekoľko metrov dlhej sklenej trubice uzavrieme skoro 100%-ným zrkadlom (uzatváracie zrkadlo) a druhú stranu polopriepustným zrkadlom (otváracie zrkadlo).

Sklenená trubica je naplnená špeciálnou zmesou plynov obsahujúca najmä CO2, ktorá sa pomocou vysokej frekvencie dostane do vzbudeného stavu. Svetlo "preskakujúce" medzi otváracím a zatváracím zrkadlom vzbudená zmes plynov zosilní, a jej určitá časť - už v stave laserového svetla - cez otváracie zrkadlo - opustí rezonátor. Z dôvodu šetrenia priestoru túto dlhú trubicu pomocou ďalších zrkadiel ešte zmenšia. Vlnová dĺžka vzniknutého laserového žiarenia spadá do ďalekej oblasti infračervených žiarení (10.6um), ktorá sa nachádza mimo rozsahu frekvencií, ktoré je schopné ľudské oko rozpoznať (0.4-0.7um) ako aj rozsahu, ktoré dokážu rozpoznať jednoduché kamery. Laserový lúč hrúbky asi 3 cm, optika pre usmerňovanie lúča rozšíri na asi 15 cm, nakoľko základnou vlastnosťou laserového lúča je, že čím má väčší priemer, tým je jeho rozštep (divergencia) menší. Lúč s rozšíreným priemerom sa pomocou stojatých a pohyblivých zrkadiel dostane k rezacej hlavici nad platňou, ktorú je potrebné rezať. Laserové svetlo, ktoré opúšťa rezonátor, je lineárne polarizované, ale ešte pred príchodom do reznej hlavice ju premenia na cyklicky polarizovanú, a takto sa zabezpečí, aby kvalita rezu bola v každom smere rovnaká.
A takto, ešte stále hrubý lúč, sa dostáva do reznej hlavice. Tu sa sústredí na cca. 0,2mm a nasmeruje sa na plochu rezania. Hlava kopíruje platňu v diaľke niekoľko desatín milimetrov. Sústredený lúč už má takú vysokú energiu, že roztaví kov. Taveninu odfukuje rezný plyn, ktorý môže biť kyslík alebo dusík. Vzniknutá rezná štrbina bude tiež asi 0,2mm hrubá, ale tiež vo veľkej miere závisí od kvality a hrúbky rezaného materiálu.